Autonómia Slovenska

Prvá slovenská republika alebo Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov, ktorý vznikol pred druhou svetovou vojnou na troskách Česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského NemeckaSlovensko, výrazne okýptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusizabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom, vyhlásilo samostatnosť 14. marca 1939Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou nacistickej Tretej ríšeako Protektorát Čechy a Morava.
 

Po Mníchovskej dohode západných mocností 29. septembra 1938 prišla prvá česko-slovenská republika o Sudety, územia obývané nemeckým obyvateľstvom. Česká časť republiky stratila celkovo 38 percent územia, čím prišla nielen o dôležité priemyselné centrá, ale aj moderný strategický systém ochrany česko-slovenských hraníc vybudovaný na ochranu proti prípadnému vpádu nacistického Nemecka. Prezident Beneš po Mníchovskej dohode odstúpil z funkcie a na jeho miesto nastúpil v novembri 1938 Emil Hácha, ktorý nedokázal efektívne vzdorovať hitlerovskému nátlaku.

Priamym dôsledkom mníchovského diktátu bola prvá viedenská arbitráž, na základe ktorej bolo Česko-Slovensko nútené odstúpiť približne jednu tretinu územia, najmä Maďarsku, a neskôr malú časť územia i Poľsku.

Česko-Slovensko stratilo arbitrážou 11 882 štvorcových kilometrov územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska a 226 štvorcových kilometrov, najmä územia Oravy a Spiša, v prospech Poľska.

 

Výrazne oslabený česko-slovenský štát vedený z Prahy bol po Mníchove a Viedni nútený pristúpiť na ústupky voči menším národom žijúcim na území Česko-Slovenska.

Autonómia Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Výkonný výbor Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany s tichým súhlasom ostatných slovenských politických strán (okrem Demokratickej strany) rozhodol na zasadnutí v Žiline 6. októbra 1938 o sformovaní autonómnej slovenskej vlády na čele s Dr. Jozefom Tisom (Žilinská dohoda). Takmer všetka moc (neskôr všetka moc) sa sústredila v rukách HSĽS.Pod Žilinskú dohodu bolo nakoniec dovolené podpísať sa aj slovenským zástupcom provládnych strán, s výnimkou strán ľavicových. Už veľmi krátko po vyhlásení autonómie vznikol autoritársky ľudácky režim, ktorý pohltil, resp.prinútil ku splynutiu všetky ostatné strany na Slovensku, s výnimkou národostných a strán ľavice, ktoré boli zakázané.

Autonómia Podkarpatskej Rusi[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne sa na Podkarpatskej Rusi dohodli dve najväčšie národnostné menšiny, Rusíni a Ukrajinci a od 8. októbra 1938 vytvorili vlastnú autonómnu vládu. Následne pod vplyvom moderného ukrajinského národného povedomia získala kontrolu nad autonómnou vládou pro-ukrajinská frakcia vedená Avgustinom Vološynom a Podkarpatská Rus bola premenovaná na Karpatskú Ukrajinu.

Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta novokonštituovanej republiky asymetrického štátoprávneho usporiadania (s autonómiou Slovenska a Podkarpatskej Rusi bez obdobnej samosprávy v Čechách a na Morave) Emil Hácha a Česko-Slovensko sa začalo oficiálne nazývať Česko-Slovensko (dovtedy sa nazývalo skrátene Československo alebo dlhým tvarom Československá republika). Federácia pozostávala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina. Po strate pôvodných prirodzených hraníc s Nemeckom a tiež strate vojenských opevnení však bolo Česko-Slovensko vojensky neubrániteľné a jeho situácia sa priebežne zhoršovala. Hoci Británia a Francúzsko formálne garantovali pomníchovské hranice republiky, v skutočnosti nejavili o osud ČSR väčší záujem a ČSR sa stalo faktickým vazalom Nemeckej ríše. V januári 1939 stroskotali rokovania medzi Poľskom a Nemeckom a Hitler, ktorý už pripravoval vojnu proti Poľsku, potreboval Česko-Slovensko eliminovať.

Anketa

© 2014 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode