21. februára 1916 začala 1200 nemeckých kanónov deväťhodinovú delostreleckú prípravu, počas ktorej vypálili vyše milióna granátov, na fronte širokom len 40 km. Nasledoval útok nemeckého III., VII. a XVIII. armádneho zboru. Pri útoku boli po prvýkrát Nemcami použité aj plameňomety. Francúzska obrana Verdunu bola na začiatku bitky veľmi slabá. Väčšina delostreleckých zbraní, ktoré boli súčasťou opevnení boli odstránené. Za dva dni útoku sa Nemcom podarilo obsadiť Bois des Caures ale postúpili zatiaľ iba 5 km. Napredovanie výrazne spomaľovali dva prápory vedené plukovníkom E. Driantom, ktoré však Nemci nakoniec zatlačili k Samogneux, Beaumont a Ornes. Až v tomto momente si francúzske velenie uvedomilo narastajúce nebezpečenstvo v oblasti a začalo konať.

24. februára bol francúzsky XXX. zbor nútený ustúpiť na druhú líniu obrany, na bol posilnený jednotkami XX. zboru vedeného generálom Balfourierom. Tie boli okamžite nasadené do boja. Toho večera náčelník francúzskeho generálneho štábu, generálde Castelnau, poradil najvyššiemu veliteľovi generálovi Joffremu aby poslal do oblasti Verdunu 2. armádu generála Petaina. Castelnau vymenoval za veliteľa Verdunského úseku frontu generála Pétaina a 2. armádu prikázal rýchlo premiestniť do oblasti.

Nemecký 24. (Brandenburský) pechotný pluk zatiaľ 25. februára obsadil strednú časť francúzskych opevnení pri Verdune - pevnosť Douaumont. Pri dedine Douaumont sa však nemecký postup spomalil výdatným snežením ako aj húževnatou obranou 33. pechotného pluku, ktorému Pétain dávnejšie velil. Počas týchto bojov padol do zajatia aj kapitán Charles de Gaulle, ktorý bol v tej dobe veliteľom jednej z rôt 33. pluku. Znížená intenzita bojov umožnila Francúzom urýchlene prisunúť do oblasti 90 000 mužov a 23 000 munície zo železničného uzla v Bar-le-Duc. To bolo možné najmä vďaka automobilovej preprave po Voie Sacrée, pretože železničná trať vedúca do mesta bola od roku 1915 v nemeckých rukách.

Tak ako počas väčšiny ofenzív na západnom fronte sa v dôsledku postupu strácala výhoda vlastnej delostreleckej podpory, pretože vrastali problémy s presunom delostreleckých zbraní po zničenej krajne, k čomu sa navyše pripojilo i nevhodné počasie. Ako Nemci postupovali hlbšie do nepriateľských pozícií, prenikali čoraz viac do palebného poľa francúzskych kanónov dislokovaných na západnom brehu Másy, takže na každý nový nemecký útok odpovedalo čoraz viac francúzskych diel. Ako vojaci nemeckej 5. armády útočili pozdĺž východného brehu na juh stretali sa zo silnou paľbou Pétainovych kanónov z druhého brehu, ktorá ich neustále odtŕhala od ich krídel. Kvôli obsadeniu celej dediny Douaumont, ktoré bolo zavŕšené 2. marca 1916, prišli Nemci o 4 pluky (vyše 10 000 mužov).


Po tom čo sa Nemcom nepodarilo obsadiť Verdun frontálne, obrátili svoju pozornosť na krídla a pokúšali sa francúzske pozície obchvátiť útokmi na vrch Le Mort Homme 6. marca apevnosť Vaux 8. marca. Počas troch mesiacov zúrivých zákopových bojov sa Nemcom podarilo obsadiť dediny Cumières a Chattancourt západne od Verdunu a pevnosť Vaux, ktorej obrancovia sa vzdali 2. júna. Straty počas týchto bojov boli na oboch stranách vysoké. Pétain sa pokúsil šetriť svoje jednotky v obrane ale 1. mája bol povýšený a poverený velením Skupiny armád Stred a vystriedaný viacej ofenzívnym generálom Robertom Nivellom.

Nemci zatiaľ obrátili svoju pozornosť na ďalší taktický ciel, ktorým pre nich bola pevnosť Souville. 22. júna 1916 začali ostreľovať francúzske pozície granátmi s difosgénom a ďalšieho dňa zaútočili s 60 000 mužmi, pričom sa im podarilo obsadiť batériu Thiaumont a dedinu Fleury. Boje o Souville, ktorý pri tomto útoku nezískali pokračovali do 6. septembra.

1. júla 1916 Francúzi a Angličania v severnej časti západného frontu zaútočili na Somme a prinútili tak Nemcov stiahnuť časť svojho delostrelectva na obranu tohto úseku. Ako boje pokračovali do jesene, nemecké jednotky sa vyčerpali a Falkenhayn bol na poste náčelníka generálneho štábu nahradený Paulom von Hindenburgom. Hindenburgov zástupca, hlavný ubytovateľ generál Erich Ludendorff, čoskoro nadobudol v Nemecku veľkú moc.

21. októbra 1916 začali Francúzi pod vedením generála Nivellea protiofenzívu. Kombinovala ťažké delostreleckú ostreľovanie a prudké útoky pechoty. Pomocou 400 mm ťažkých diel, ktoré prepravili na po železnici ostreľovali pevnosť Douaumont, pričom ich paľbu korigovali z pozorovacích lietadiel. Pevnosť aj vďaka tomu získali naspäť už 24. októbra. 2. novembra vyrvali Nemcom z rúk aj pevnosť Vaux. Nasledujúca fáza ofenzívy, ktorá sa začala 11. decembra zatlačila Nemcov takmer do svojich pôvodných pozícií.

Podstatne menšie francúzske ofenzívne akcia sa v oblasti Verdunu uskutočnili v auguste 1917, kedy sa im podarilo získať späť výšiny Mort Homme.

 

Anketa

Čo bolo Verdun?

Kontakt

Najdôležitejšie roky

jakubkebisek1@gmail.com

Vyhľadávanie

© 2014 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode